4.kapitola Tenebris

4. února 2014 v 16:49 | akmmes |  Plamene
dlho som rozmýšlala či mám napísať kapitolu z pohladu Tes ale nakoniec ju tu máme. kapitolu sa chcem posunúť v deji ďalej. elenu a spol. ale teraz nechám na pokoji tý budú mať drámu nabudúce.


Keby som mala opísať svoju dušu povedala by som jednoducho bolesť. To čo za tie roky môjho života zostalo z mojej duše kedysi celkom nevinnej, zostalo len pripomienkou starých chýb. A tieto takmer neposterhnueľné úsky sa teraz ozvali silou stovky mŕtvych čarodejníc. Bolesť ma zožierala zvnútra. Akoby ma spalovali pekelné plamene ale zároveň som mrzla na ladových pláňach južného pólu. Opisuje sa to ťažko. Pocit zrady sa nedá opísať. A ani pocit zlyhania. Ale najhoršie je sledovať minulosť ako sa mi znova dostáva do prítomnosti a pácha škody ktoré som si ani nevedela predstaviť. Som na svete už príliš dlho. Až príliš dlho som žila neohrozene a aj keď to tak možno vyzerá nikto nemôže žiť bez strachu pred osudom. Nikto nemôže byť naveky šťastný. Vždy sa vám do cesty postavia prekážky Veľký Duchovia usmernia vašu cestu. Alebo ako hovorím ja moja Tanana. Moja druhá matka. Po smrti sa stala Veľkým Duchom aby na mňa mohla dávať pozor. Aby mi mohla dokazovať že stále nie som všemocná. Že aj keď ma nikto nemôže zabiť môže ma dostať na kolená. A niektorým ľuďom sa to darí aj viac krát za sebou.
Zavrela som denník. Ono to ani denník moc nebol. Písať som začala len nedávno. Mala som akési tušenie. Ak by sa niečo stalo musím za sebou zanechať nejaké stopy. Načo by inak boli tie storočia existencie ak by o tom nikto nevedel? Začínam sa správať moc sentimentálne. Pridlho už ju pozorujem príliš dlho sa uisťujem že to čo vidím pred sebou je pravda že Kaala iba pred chvíľkou stála predo mnou. Rozprávala, dýchala, žila. Prudko som zažmurkala. Slzy sa mi do očí netlačili už dlho. Nie takto. Tieto slzy boli niečo viac. Znamenali že už aj moje podvedomie prijalo myšlienku na moju sestru. Moju malú nevinnú Kaalu.
"Ale, ale vidím dobre? Odkedy temnota plače?" spoznala som za sebou známy Nikov hlas.
"A odkedy kráľ upírov zanedbáva svje povinnosti?" vrátila som mu ostro. Nemal ma naštvať. "Čo tu dopekla robíš? Okamžite sa vráť tam kam patríš."
"Ty mi nebudeš rozkazovať!" skríkol na mňa.
"Vrátiš sa do New Orleans za svojou rodinou skôr ako o ňu prídeš. Lebo ja ťa potom zachraňovať nebudem. Pochop už konečne že nemôžeš od svojich problémov utekať ako zbabelec."
"Ja nie som zbabelec." precedila medzi zuby.
"Ale áno si. Nedokážeš sa problému postaviť čelom ale všetkých pozabíjaš. Dokonca aj svojich súrodencov. Keby si mal aspoň trochu odvahy tak to s nimi vyriešiš z očí do očí. Lenže ty sa bojíš že by od teba odišli keby si ich neväznil." okríkla som ho. Niekto mu už musel povedať pravdu. To že to skončilo u mňa je iba tá moja smola. Vďaka Tanana. "Teraz sa vráť do New Orleans," pokračovala som mierne, "povedz Elijahovi nech ti pomôže a Rebekah že ju o to prosím ja. Skús spolupracovať s čarodejnicami ale naťahuj to a nič nepodnikaj. Prídem za vami čo najskôr." dala som mu dúfam dostatočne jasné pokyny. Prikývol takže dúfam že do pochopil.
"Vďaka." povedal a vyparil sa.
Takže to by sme mali. Zo svojho diabolského zoznamu si môžem vyškrtnúť ďalšiu položku. Hneď po masochistickom spomínaní na minulosť. Teraz musím vyriešiť Stefana. Damon je vážne taký blbý a vôbec si nevšimol že je s ním niečo v neporiadku. Ale čo by som od neho chcela že? Jeho aura ma doviedla až pri lom, ale tam sa strácala vo vode. Budem ho musieť nájsť vlastnoručne. Aj keď nie úplne doslovne samozrejme.Najmem si nejakých ľudí. No dobre tak ich ovplyvním aby ho našli. Nebudem klamať som proste taká. Ale predtým musím ešte vybaviť jeden telefonát.
"Panebože Tes si ty normálna? Voláš mi do školy. Vieš čo to je otáčať myseľ celej triedy opačným smerom?" ozval sa z telefónu síce uhundraný ale mierne pobavený hlas osoby ktorá mi za každých okolností zdvihne náladu. A aj telefón.
"Čau Kir. Ja verím že ti ovládanie celej triedy nerobí problém ale budem stručná. Zostala si v New Orleans?"
"Čo je to za otázku? Povedala si že mám zostať. Bola by som švihnutá keby som odišla. A okrem toho sa tu dejú zaujímavé veci. Vojna medzi upírmi a čarodejnicami. Dokonca sa prisťahovali aj nejaký pôvodný. V tom máš prsty ty že áno?"
"Že sa vôbec pýtaš. O tých pôvodných som z tebou chcela hovoriť. Vieš sme niečo ako rodina. Chcela by som aby si ich trochu podporila. Nika spoznáš podla toho že ti bude neustále chcieť odtrhúť hlavu. Elijah je spolahlivý pokiaľ ti dal slovo a s Rebekah sa budeš musieť nejak vysporiadať bez pomoci."
"Tak to ti pekne ďakujem. Hodiť mi na krk bandu narušených pôvodných. Aspoň že stále mám tie šípy od Nuka."
"Nezabíjaj ich to by asi nebolo najlepšie. A ešte mám pocit že možno za tebou príde návšteva kvôli tvojej opatrovníčke."
"Ten tvoj možno pocit znamená že príde určite kedy asi?"
"Skoro. A asi sa stavím aj ja. Tak čau."
"Zbohom." zahlásila teatrálne a zložila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama